Ráno vyrážame plní očakávaní. Stúpame cestou vhodnou len pre terénne autá a hneď sa nám tu všetko páči. Na poli orú dreveným pluhom ťahaným kravami. Zelené údolie, lesy, modré nebo, chutný obed. Celý deň pokojne ideme, v závere väčšinou tlačíme, pred západom slnka sme na Poonhill. Je tu krásne, ale je to komerčné miesto. Nevadí. Vidíme Anapurny, Macha Puchare, Daulaghiri. Dnes sme nastúpali 2700vm na 26,41km. Je to fascinujúce, tak som si ráno privstal a vybehol si sem opäť. Dal som si kávičku a vychutnal som si východ slnka s hádam dvesto ľuďmi. Ale to nevadí, všetci na mňa pôsobia veľmi milo a vľúdne. Pred vstupom na vrchol sa platí malý poplatok. Zbehol som opäť dolu do Ghorepani a chlapci už čakajú na raňajky. Na izbe sme mali 5stC. Hneď na ráno nás čaká zjazd o 1800vm nižšie do Tatopani. V tomto zjazde sme sa z výhľadov načisto rozplynuli. Vidíš tu na dno údolia do výšky 1000mnm a zrak môžeš dvíhať až k samému vrcholu hory Daulaghiri. Cestou stretáme deti, ako idú do školy. Zišli sme až na dno údolia plného prachu. Úplne iné údolie. Tu ak bude hustá premávka, tak sa udusíme v prachu. Nebola. Autá jazdia cestou v stene kaňonu. Stúpame cestou plnou prachu a kameňa. Ani si nepredstavujem, ako je ďaleko do Jomsomu, kam by sme dnes radi došli. Obed na slniečku – dalbat, cola a káva. Kdesi za chceckpointom začal asfalt a vravím si, ak hneď neskončí, tak to dáme až do Jomsomu. Idem vpredu, chlapci kdesi za mnou. Zastávka na kávu, naokolo hory, Daulaghiri, Nilgiri, Tilicho peak. Aj keď som posedel pri káve, chlapci nedošli. Každý si ide svoje. Ide sa mi super a ťahám krásne až do Jomsomu. Sme dohodnutí, na ktorej ulici mám hľadať ubytko a pred ubytkom mám nechať bicykel, aby ho videli. Funguje to. Števo došiel asi po 50 minútach a Fero 10 minút po ňom. Zobral som lepšie ubytko, lebo tu chceme ostať dve noci. Zajtra si odtiaľ dáme aklimatizačnú túru. Výborná večera, pivo, teplá sprcha, nič nám nechýba. Večer sme posedeli s trekermi, čo idú oproti a majú za sebou sedlo Thorong La. Počúvame čo a ako a sme plní očakávaní. Vravia, že treba mať retiazkové mačky, lebo sa ide do sedla po snehu. Hneď nám aj predali tie svoje asi za 8€ za jedni. Sme v údolí, nazývanom pre mňa veľmi tajomným menom, Mustang. Na hranice s Čínou je to odtiaľ asi 100km. Dnes to bolo 75km a 2260vm.
Cital som uz na Vetroplachu…
Ano, po dohodě s autorem bylo posunuto vydání u nás na toto pondělí. Vetroplach vydal článek již včera.