Na bike cez Slovensko 2.část

Deň 4.

Ráno sa budíme naštastie suchí, jediný Pipka je asi trošku mokrý, ale ten je zvyknutý na drsné podmienky z domáceho prostredia. Pokračujeme smer Skalka. Na Skalke Samo zistil, že Kubovi stratil gélový dôchodcovský poťah na sedlo a ide ho hľadať. Michal sa rozhodne, že nás musí opustiť, lebo sa ponáhľa na vlak zo Zvolena do Bratislavy (pracovné povinnosti). Po pol hoďke mi volá Samo, že poťah nenašiel a navyše sa mu zlomil nosič. Všetci nadávame, ale čouž. Vymyslíme provizórne upevnenie batožiny a pálime smer Zvolen cez Kremnické vrchy. Naskytujú sa nám pekné výhľady, ktoré poznáme už z bežkovania v tejto lokalite. Náhodou sme nejako zle odbočili z turistickej trasy a prišli sme ku vysokému plotu a veľkej železnej bráne. Naozaj sa nám nechcelo vracať do kopca, tak sme bránku otvorili a vošli do nejakého oploteného komplexu. Po pár metroch nam bolo zjavné, že sme v nejakom teritóriu zvery a všade naokolo boli nízke kempovacie posedy na streľbu, vyzeralo to ako z nejakej počítačovej hry. Fakt nechutná predstava ako tu poľovníčkovia katujú diviaky, kt. sa tu premávajú. Robíme si srandu, že prídeme k takej istej bráne, no bude zatvorená. Predstava je naplnená a vysoký plot musíme preskakovať a podávať si tie ťažké biky. Popri plote smerom do Zvolena stretávame kamošov diviakov. Vo Zvolene sa Samo rozhoduje, že mu stačilo a po roku ničnerobenia v Brazílii mu takýto výkon stačí, tak dávame spolu náš posledný spoločný kebab a každý ide svojím smerom. Samo na vlak zo Zvolena do Košíc a my smer Hriňová. Po prečítaní rôznych fór sa rozhodujeme, že Poľanu vynecháme z dôvodu polomu, tak si dávame pohodičkovú trasu cez dediny Očovú a Dúbravy, Šimon tvrdí, že to je najkrajšia časť Slovenska akú videl. Naozaj krásne dedinky, kde sa zastavujeme na pivo. Spíme v robotníckej ubytovni v Hriňovej.

Deň 5.

Ráno nás čaká výšľap do obce Sihla. Opäť sa ocitáme v krásnom opustenom kraji a moje predstavy o spoznávaní pre mňa neznámeho sa naplňujú. Stúpame na Tri Chotáre, kde si hovorím, že toto je pre mňa pravé orechové, úzke single v opustenom ihličnatom lese. Tento bikový raj si užívam, kým Pipka nenarazí na čiernu vretenicu, o ktorej dumeme, čo je to za had. Pokračujeme singlami smer Klenovský Vepor. Pred Klenovským Veporom sa rozdeľujeme, lebo Kubo chce isť hore na Vepor, no mne to pri prevýšení podľa mapy s nabalenými bikami príde ako blbosť. My sa vydávame na bežkársku trasu pod Veporom. Na chodníku cítime medveďa a nachádzame aj jeho trus. Zjazdujeme k salašu Zbojská po singloch, všade navôkol rastú maliny, čiže stále stojíme a ochutnávame. V salaši Zbojská si dávame obed a stretávame sa s Kubom, ktorý nám rozpráva aká blbina bola nosiť bike na ten K. Vepor. Na Zbojskej sa lúčime aj s Kubom, ktorý musí pracovne odísť do Bratislavy. My pokračujeme smer zrub Burda na Muránskej planine, kde dnes chceme tráviť noc. V podvečerných hodinách prichádzame na novostavbu zrubu Burda. Burda pred pár rokmi vyhorela zásluhou podpaľača a na týchto miestach dnes stojí novostavba, kde sa dá prespať a čapujú pivo. Celý večer kecáme a listujeme odborné knihy o živočíchoch s miestnym ochranárom, ktorý je jedným z prevádzkovateľov tejto útulne o tamojších zvieratách a akého hada sme to vlastne videli.

Deň 6.

Ráno pozeráme predpoveď a musíme zmeniť pôvodné plány. Vyzerá to na posledný pekný deň, a bohužial nebudeme môcť dnes spat vo Volovských vrchoch na našej obľúbenej chate Volovec, ale budeme to musieť potiahnuť až domov. Púšťame sa smer horáreň Klátna a po žltej smer sedlo Sitárovo. Na zjazde sa držím za Šimonom a som celkom prekvapený ako si to môj 15ročný bratranec púšťa. Ocitáme sa na krásnych lúkach s výhľadom na Kráľovú hoľu. Šľapeme smer Telgárt. V Telgárte si dávame skorší obed v podobe Hamburgeru, a pokračujeme smer Dedinky. Prechádzame okolo Dobšinskej ľadovej jaskyne, v obci stratená sa rozhodujeme, že to na dedinky dáme po červenej,, nachádzame sa už v časti Slovenský raj. Krásnym singlom s výhľadom prichádzame ku rebríkom typických pre Slovenský Raj, ktoré sme vôbec nečakali. Biky vynesieme, Šimonovi trošku pomôžeme predsa biky nemajú len 10kg. Prechádzame okolo vodnej nádrži Palcmánska Maša a pokračujeme smer Margecany. Srdce nás bolí, pri predstave, že nemôžeme pre zajtrajší dážď prespať na chate Volovec, opiť sa na záver z borovičky a prejsť našimi Volovskými vrchmi až domov. Cesta Hnileckou dolinou je niekedy šotolina, kde sa ledva zmestí jedno auto, čiže sme spokojní. Žiadne náklaďaky ani hustá premávka, veľa možností občervenia a dokonca ideme celý čas dole kopcom po prúde rieky. Nejaké tie pivká padnú a prichádzame do Margecian. Z Margecian ideme „skratkou“ cez tunel priechodný aj pre autá a biky smer chata Marica. Výhľady na vodnú nádrž Ružín nás utvrdzujú, že sme doma. Okolo 17tej prichádzame do môjho bydliska Budimír, nachádzajúceho sa pri Košiciach, kde našu trasu končíme. Čísla 555km a 5,5dňa našeho putovania nám priniesli zážitky na ktoré tak skoro nezabudneme.

Odkaz na video z cesty zde.

Dodatok: Trasa sa dá predĺžiť na východe Slovenska po turistickej trase cez Muránsku planinu, Stolické vrchy a Volovské vrchy. Článok prejazdu cez Volovské vrchy s video postnem neskôr.