Na bike cez Slovensko 1.část

Deň 1.

Vystupujeme z vlaku v Púchove, kde Šimon hneď hlási defekt, (tak, že fasa sme začali). Pokračujeme po ceste smer Kohútka, kde je hranica s Českou Republikou. Kubo skúša môj bike, pričom si hneď roztrhá nohavice. Obedujeme v Horskom hotely Portáš a pokračujeme východným smerom po červenej smer Stratenec. Po prvom zjazde sa „rozsypeme“ po celom kopci. Naše domáce Bikepacking vylepšováky a upevnenie nejako nefunguje a sme nútení všetko prerobiť, tak aby to vydržalo bez toho aby sme niečo stratili. Na Stratenci si vychutnávame výhľady na Beskydy. Pokračujeme smer Makovský priesmyk kde nachádzame auto v „jarku“ bez vodiča. V tomto úseku je sem-tam nejaký ten stupáčik. Na Makovskom priesmyku trošku oddychujeme. Pokračujeme smer chata Kmínek, kde dnes spíme. Toto ubytko vrele odporúčam.

Deň 2.

Ráno sa zobúdzame opäť do pekného počasia, plán je dokončiť Javorníky a dostať sa do Varína pod Malou Fatrou. Hupáčiky hore-dole nás čakajú od rána a teploty stúpajú, ovady (hovada) kušú, to sme ešte nevedeli, že ovady nás budú sprevádzať do konca. Stúpania v horúčavách nám aspoň spríjemňujú krásne lazy. Niektoré kopce je pre nás vyšľapať celkom hecovačka, tak s Kubom trošku utekáme dopredu a hecujeme sa, kto čo vyšľape, ale Kubo na svojom freeridovom biku nabalenom na cca 30kg to dáva na počudovanie lepšie. Pomaly sa blížime peknými singletrackmi ku vrchu Veľký polom, ktorý si pamätám z potuliek v týchto miestach z pred pár rokov.

Pár metrov za Muríňkovým vrchom odbáčame na singletrack, ktorý obchádza veľký polom. Úzky niekedy až technický singel nás zavedie z častí bývalých polomov až do ihličnatého lesa. Po príchode na smerovník „Pod Veľkým Polomom“ začujeme prvé hromy a cítime vo vzduchu, že sa blíži búrka. Rozhodnutie je jasné: Rýchlo zdrhnúť z hrebeňa, púšťame to na plné bomby dole do dediny Korcháňovci. Na zjazde niekoľko metrov od nás búchajú blesky, najbližší mohol byť tak 50m od nás. V dedine nás už čaká kamarát Michal, ktorý sa k nám pripojí na pár dní. Takže „útek pred búrkou“ sa rozšíril o jedného člena.

Zastavujeme v Čadci na neskorý obed. Kvôli pretrvávajúcemu dažďu sme sa rozhodli ísť do Žiliny po ceste. V Žiline sme dali pivo a pokračovali po cyklisťáku do Autocamping Varín, kde sme sa ubytovali. Asi o jednej ráno sa budíme na silných rachot. Nerozumieme, lebo dvere na chatke sme mali zamknuté, zrazu oproti mojej posteli vo dverách stojí ožratý chlapík, ktorý vytrhol nejako zamknuté dvere, tak na neho začneme vrieskať a zmizne, dvere zase zamkneme. Keď sa to už opakuje asi 3.krát, tak sa s Kubom postavíme a chceme ho aj fyzicky vyhnať, no vtedy sa z toho chudáka opitého ozve čosi ako : „Prepáčte“, otočí sa a ide preč.

Deň 3.

Ráno sa nevieme rozhodnúť kudy dál, a tak týmto rozhodovaním strávime dve hoďky. Problém je sa dostať cez Strečno do Vrútok, nakoniec sa rozhodneme pre trasu , po kt. sa po 10km musíme vrátiť späť, lebo sa nedá pokračovať. Nakoniec sa rozhodneme pre zelenú cyklotrasu zo Strečna do Vrútok. Už keď sme sa dostali na s. Javorina, prišla ďalšia búrka, blesky šľahali po celom hrebeni, tak sme zavelili ústup a pustili to dole smerom ku Váhu, čo najďalej ku Varínu. Prichádzame do prvej reštaurácie a biky nechávame pod prístreškom, vchádzame do vnútra reštaurácie a asi po 30sekundách sa pustí neskutočný lejak, brutálne fúka a hromy všade búchajú. Dávame smažák a pár pív, po búrke sadáme na bike a vyrážame smer Kremnické Vrchy. Pre neskorý čas, vsadíme na 45km dlhý úsek do obce Turček po ceste, lebo túto noc chceme tráviť v kopcoch. Jedno-dve pivá v miestnej krčme nás zase zdržali a stúpame po peknej lesnej asfaltke ponad vodnú nádrž Turček pri podvečernom svetle.

Pôvodný plán je spať v útulni Cabanka, ktorú absolútne nevieme trafiť, tak sa na poslednú chvíľu rozhodujeme dôjsť aspoň na Skalku. Opäť počujeme búrku, no podcenili sme ju, prišla strašne rýchlo a my volíme ústup a púšťame sa naspäť po chodníku smer Václavák. Je tma a strašne leje, všade okolo nás trieskajú blesky, kamoši, kt. si nestihli vybrať svetlá to majú celkom srandu po tých šutroch. Prichádzame k malej občerstvovacej búdke na Václaváku, kt. má zhruba 2,5 x 3,5m, v strede sú lavičky a stôl a my sme 5ti, z bivakovacích igelitov robíme nejaké zábrany proti dažďu lebo leje a fúka. Uprostred večere pozostávajúcej z klobás a zvyškov, kt. nám ostali sa Michal priznáva, že dnes oslavuje narodeniny a vyťahuje fľašku Demänovky a nejaké oriešky, večer sa zvrtne a fľaška je hneď prázdna. Spanie riešime dosť pankovo, lebo zmestiť sa do toho priestoru je celkom brutal.

Pokračování příště.